Mať dieťa je vedomý krok, ktorý urobí len málo ľudí. A existuje na to vysvetlenie.
Koľko detí chcú najchytrejšie ženy / koláž od Moje, foto: Getty Images, depositphotos.com
Žijeme vo svete, v ktorom sa nám neustále snažia vnútiť myšlienku, že každý by mal chcieť deti a nakoniec ich aj mať. Rodičovstvo však nie je ani osud, ani téma na diskusiu. Neexistuje jediná správna voľba.
Rozhodnutie mať deti je veľmi osobné, najmä pre ženy. A keďže je to osobné, nikomu do toho nič nie je, len jej samej, píše Your Tango. Či chce žena sedem detí alebo žiadne, je len na nej.
Výskum evolučného psychológa Satoshiho Kanazawu medzitým ukázal, že s rastúcim IQ ženy klesá jej túžba mať deti. Kanazawa vo svojej knihe The Intelligence Paradox (Paradox inteligencie) uvádza, že s každými ďalšími 15 bodmi IQ klesá túžba ženy mať deti o 25 percent.
Okrem toho sa v jeho výskume uvádza, že inteligencia sa môže prenášať na chlapcov od ich matiek vďaka chromozómu X. Všeobecná inteligencia má vysokú mieru dedičnosti a predpokladá sa, že gény, ktoré ovplyvňujú inteligenciu, sa nachádzajú na chromozómoch X. To znamená, že chlapci dedia inteligenciu výlučne po matkách a dievčatá dedia inteligenciu po oboch rodičoch.
Niektoré štúdie ukazujú, že prvorodené deti sú často inteligentnejšie ako ich mladší súrodenci. Nie je to však spôsobené génmi, ale tým, že rodičia kladú na staršie dieťa vyššie nároky ako na mladšie. V konečnom dôsledku inteligenciu dieťaťa ovplyvňuje mnoho faktorov a matkina túžba (alebo nechuť) mať deti s tým má len málo alebo vôbec nič spoločné.Preto by sa ženy nemali cítiť vinné za svoje rozhodnutie, či rodiť alebo nerodiť.
Ďalšie novinky z oblasti výskumu a psychológie
Už skôr Moje informoval o 3 príznakoch „syndrómu zlatého dieťaťa“. Psychológ Mark Travers uvádza, že zlaté dieťa trpí aj preto, že nemá hlas, v mnohých prípadoch pociťuje tlak, aby splnilo mimoriadne vysoké očakávania, ktoré sú naň kladené.
Výskumníci tiež zistili, že ženy povedia za deň o 3 000 slov viac ako muži. Nová štúdia analyzovala 630 000 záznamov z 22 rôznych štúdií v štyroch krajinách. Vzorka zahŕňala 2 197 účastníkov vo veku od 10 do 94 rokov.
